Talianske vlaky sú po jedle a pamiatkach asi najlepšia vec v Taliansku – ak cestujete rýchlovlakom. Za dve hodiny a už za 20€ sa dostanete z hlavnej rímskej stanice Termini na hlavnú stanicu Napoli Centrale. Centrálna stanica v Neapole je presne ako samotné mesto – bludisko s atmosférou. Na stanici sa stretávajú viaceré linky, pod stanicou nájdete ešte jednu odkiaľ odchádzajú vlaky Circumvesuviana k historickým mestám ako Pompeje, Herculaneum, či Sorrento.
Ja som v ceste nepokračoval a šiel som hľadať svoj hostel, ktorý mal byť niekde blízko metra.

Cestovanie v Neapole
Metro v Neapole je kapitola sama o sebe. Systém bol naplánovaný veľkolepo – postupne malo byť vybudovaných 6 liniek metra, pričom existujú plány aj na 10 liniek. No ako s veľkou väčšinou vecí v južnom Taliansku – skutočnosť je oproti plánom iná. V meste premáva jedna plnohodnotná linka – linka číslo 1, okrem ktorej sa Neapolčania a návštevníci mesta môžu previesť na dvojkilometrovej linke 6, ktorá na linku 1 zatiaľ nenadväzuje. Metro sa síce môže pochváliť jednou z najkrajších staníc na svete – Toledo, no inak je bežného turistu príliš nevyužiteľné. Neapol si najlepšie vychutnáte pešo. Výhodou metra však je, že ho využíva naozaj minimum ľudí – na niektorých staniciach nenájdete ani človeka a označovať si lístky som za celý čas nevidel nikoho.

Ja som si chcel úvodnú cestu do hostela vychutnať pešo, čo bola jedna z prvých chýb – keď sa nedržíte hlavných ulíc, Neapol je bludisko. Krivoľaké uličky vás často zavedú do dvorov, existujú tu nielen slepé ulice, ale aj slepé schody a keď sa vám vypne mobil s mapou, pomôže len zázrak. Našťastie ten sa v mojom prípade udial a z hostela La Controra (20€ na noc) som si mohol vychutnať nerušený výhľad na Vezuv.

Čoskoro ma v hosteli prívítal ohňostroj na ulici – len tak z ničoho, podľa recepčného tak domáci oslavujú príchod známeho z väzenia, alebo novú zásielku drog.

Aj napriek povzbudzujúcim slovám som sa vybral na prieskum mesta – povinná jazda v Neapole znamená návštevu historického centra (čo je však v prípade Neapola skoro celé mesto, keďže historické centrum je najväčšie v Európe), ochutnanie pizze priamo na ulici, návštevu múzea, či kráľovských palácov.

Neapolská pizza
Pizza pochádza z Talianska a pravá pizza pochádza z Neapola. Zabudnite na rôzne chute – v Neapole máte na výber z dvoch: Marinara, alebo Margherita. Ak chcete nájsť originál, choďte napríklad na Via dei Tribunali a nechajte sa unášať vôňami a ruchmi mesta. Nech vás neprekvapí, že pizzu dostanete do ruky – tak ju často jedia samotní Neapolčania. Ak chcete ochutnať turistickú pizzu – zájdite do Pizzeria Da Michele, známu z filmu Jedz, modli sa a miluj. Pizzu tu robia ako na bežiacom páse – upečenie jednej trvá cca minútku, tak sa nezľaknite dlhých radov. Pizza sa za ten čas v peci nestačí vysušiť a je premáčaná zo syra a čerstvých paradajok. Pizzu v Neapole dostanete už za 3,5€.

Najedení sa môžeme vydať na vyhliadku – na vrchol Certosa di San Martino, kde nájdete stredovekú pevnosť Castel Sant’Elmo, ktorá dominuje neapolskej panoráme – jednému z najznámejších symbolov celého Talianska. Ak sa vám nechce blúdiť uličkami pod hradom, môžete využiť i Funicolari – sieť tunajších pozemných lanoviek, ktoré prekonávajú výškový rozdiel medzi centrom mesta a časťami Vomero a Posillipo. Pozemná lanovka má podobné parametre ako tá, ktorú poznáme z Hrebienka – Funicolare Centrale má dĺžku 1,3km, pričom prekonáva prevýšenie 170 metrov (prevýšenie 13%), na Hrebienku vás lanovka odvezie skoro 2 kilometre s prevýšením 15% – respektíve 247 metrov.

Hrad Sant’Elmo ponúka naozaj výnimočný výhľad na celé okolie – vidíte Vezuv, celé mesto ako na dlani, Neapolský záliv, či neďaleký ostrov Capri.

Späť z hradu môžeme znovu využiť pozemnú lanovku – linka z Piazza Fuga vás odvezie na stanicu Augusteo, priamo k Piazza del Plebiscito, hlavnému námestiu mesta. Obrovské prázdne námestie využívajú domáci na príležitostné futbalové turnaje, či koncerty pod holým nebom.

Námestiu dominuje bazilika San Francesco di Paola, ktorá štýlom kopíruje rímsky Panteón s monumentálnymi kolonádami po stranách.
Kamkoľvek sa pri námestí vyberiete nájdete nejakú pamiatku – hneď za rohom je Teatro di San Carlo, najstaršie aktívne divadlo na svete. To je prepojené s bývalým kraľovským palácom Palazzo Reale (dnes Biblioteca Nazionale) a len krokov odtiaľ je veľkolepá nákupná Galéria Umberta I.

Podobne ako známejšia Galéria Viktora Emanuela II v Miláne mala v 19 storočí kombinovať obchody, kaviarne a sústrediť tak sociálny život mesta pod jednu strechu. Galéria v Miláne je síce architektonicky rovnako veľkolepá ako v Miláne, no momentálne tu prebieha rekonštrukcia tak niektoré časti môžu byť neprístupné.

Ak sa vyberiete na druhú stranu k Castel dell’Ovo, Vaječnému hradu, dostanete sa na promenádu popri mori, Lungomare. Tunajšia pešia zóna je ako stvorená na romantické prechádzky. V záhradách popri promenáde – Villa Comunale nájdete Stazione Zoologica, najstaršie európske akvárium, no pokojnú atmosféru kazia všadeprítomné autá a blízky prístav, ktorý patrí k najrušnejším v Európe.

Doprava v meste je šialená – autá a skútre sú ozaj všade a vyhráva ten, čo má najsilnejší klaksón. Požičanie auta v meste tak nie je najlepší nápad – hru nervov proti Talianom z juhu nemôžete vyhrať. Čo však môžete je zabaviť sa večer v jednom z barov, alebo len tak na ulici. Ideálnym miestom je okolie Piazza Vincenzo Bellini – maličké námestie uprostred mesta plné palácov a výstavných domov so zbytkami starovekého opevnenia gréckeho mesta Neapolis. Dokonalé prostredie pre strávenie zbytku dňa v neskutočnom Neapole.
Večer na ulici môžete stráviť tak ako ja – pozorovaním života okolo seba. Veď Taliani sú známi nielen dobrým obliekaním, ale najmä hlučnou zábavou.

Návšteva archeologického múzea
Na druhý deň bol naplánovaný oddych – návšteva najväčšieho rímskeho múzea na svete – Museo Archeologico Nazionale. Nájdete tu jednu z najväčších zbierok grécko-rímskych artefaktov na svete. Bývalé kasárne a neskôr sídlo univerzity sa za vlády bourbonského kráľa Karola III. španielskeho zmenilo na jedno z prvých múzeí na svete.

Karol tu dal umiestniť zbierku svojej matky Alžbety Farnese, nálezy zo svetoznámych Pompejí či Herkulanea, alebo tajný kabinet – Gabinetto Segreto, ktorý trochu neprávom púta najväčšiu pozornosť. Ten obsahuje zbierku erotických predmetov z oblasti Pompejí a má pohnutú históriu – skoro celý čas musel byť ukrývaný, respektíve cenzúrovaný, pretože bol v prudérnejších časoch považovaný za pornografiu.

Múzeum je ideálne na oddych – narozdiel od obrovských svetových múzeí ako Vatikán, či Louvre vám tu rady, či množstvo ľudí vadiť nebude. Ak chcete uniknúť zo šialeného tempa Neapolu – ideálne miesta sú hneď po ruke. Pôvodne kráľovský palác ukrytý v zeleni nad mestom, dnes Museo di Capodimonte s obrazmi od Botticelliho, Belliniho, Rafaela, Caravaggia, či Tiziána.

Ak nemáte čas na prehliadku celého múzea, navštívte jedinečné múzeum na rovnomennej stanici metra Museo. Múzeum Neapolis vystavuje predmety nájdené počas stavby metra, ktorých sa len na jednej stanici našlo vyše 3000. Ak už budete v metre, stačí sa odviezť na stanicu Toledo, ktorá patrí medzi najkrajšie v Európe. Priamo pod nákupnou ulicou Via Toledo v hĺbke 50 metrov sa nachádza sen každého milovníka bazénov,

Výlety do okolia
Ak vás omrzia kostoly, paláce, nákupné ulice a šialené uličky Quartieri Spagnoli, ktoré viac pripomínajú horúce arabské mestá ako uhladenú Európu môžete sa vybrať do okolia – povinné jazdy ja nemám rád a preto som sa namiesto výletu na Vezuv, či do Pompejí túlal krivoľakými uličkami.
Neapol je však ideálne východisko pre výlety – palác Caserta, najväčší kráľovský palác na svete, vykopávky v Pompejách, či Herakleum, ostrov Capri, sopka Vezuv a sopečné Pozzuoli, alebo svetoznáma Amalfská riviéra.

No Neapol je sám o sebe div sveta. Takú atmosféru nemá žiadne mesto v Európe – nie nadarmo sa mu hovorí najsevernejšie mesto Afriky.

Určite je to však jedno z najživších miest, ktoré som navštívil. Domáci sú pohostinní, jedlo taliansky výborné, okolitá príroda unikátna a atmosféra taká ako nikde inde. Určite odporúčam.