Roadtrip Kalifornia, USA

Naša cesta do Kalifornie začala jednou zo šialených akcií od Alitalie – tentoraz to boli letenky z benátskeho letiska Marco Polo Arpt, do kalifornského Los Angeles a späť. Keďže roadtrip po Kalifornii znel ako dobrý nápad, neodradila nás ani strastiplná cesta späť, ktorá znamenala absolvovať let z Los Angeles (AF066), cez parížske letisko Charles De Gaulle (AZ313), milánske Linate Arpt a s posledným letom na maličké London City Arpt (AZ7050).

Tieto zvláštne letenkové kombinácie majú často skvelé ceny – v našom prípade sme za päť letov a návštevu šiestich letísk zaplatili 360€.

Pohľad na most Golden Gate

Roadtrip po Kalifornii

Naša cesta do Kalifornie začala na neďalekom letisku Viedeň – odkiaľ smeroval náš prvý let s Air Berlin na milánske letisko Malpensa za krásnych 50€ na osobu. Z letiska vás vlak Malpensa Express odvezie pohodlne do Milána – konečná zastávka stanica Milano Centrale – za 12€ a 46 minút.

Stanica Milano Centrale je úžasná – výstavná a obrovská a vlaky z nej odchádzajú naozaj na každý smer. Ten náš do Benátok každú pol hodinku a jednosmerný lístok stál 21€. Dobrým nápadom bolo zakúpiť si lístky vopred cez internet na stránke železničnej spoločnosti trenitalia, my sme tak neurobili, takže sme platili viac.

Cesta do Benátok vlakom z Milána trvá 2,5 hodinky a príjazd do mesta stojí za to. Po prejazde mestom Mestre, ktoré je akoby predvojom samotných Benátok sa vám priamo pred očami zjaví mesto na koloch.

Jeden deň v Benátkach

Samotné Benátky sú bez áut – takže jediná forma dopravy sú vaše nohy (zadarmo), slávne gondoly (len pre romantikov, od 100€ za zvezenie), alebo vodné taxíky (7€ za jazdu). Nás Benátky privítali príjemným počasím, takže sme sa do hotela vydali peši. Hotely v Benátkach asi nepoznajú niečo ako mimo sezóny – ceny patria k tým vyšším a v meste nájdete aj jedny z najluxusnejších hotelov na svete. My sme si vybrali menší a rodinný Hotel Serenissima (40€ na noc pre 1 osobu), neďaleko námestia Sv. Marka.

Nájsť niečo v Benátkach však nie je tak ľahké ako sa na prvý pohľad zdá – všade sú síce orientačné šípky, no často ukazujú k rovnakému cieľu aj opačným smerom. A špecialitou mesta je číslovanie ulíc, rôzne zákutia a hlavne kanály tam kde to najmenej čakáte.

Benátky sú však kúzelné, aj keď drahé – jednoznačne však patria najzaujímavejšie destinácie Talianska. A marec v meste bol ideálny – málo turistov a žiadne negatíva.

V Benátkach sme strávili len jednu noc, nasledoval presun na Piazzale Roma, odkiaľ odchádzajú autobusy na tunajšie medzinárodné letisko. To nijak nevybočuje zo štandardu aký poznáme z ostatných talianskych letísk: akoby vypadlo z oka tým z Milána, či Ríma.

Nasledovala cesta do New Yorku, párhodinový layover na letisku JFK a cesta do Los Angeles. Cesta s aerolinkou Delta Air Lines znamenala stráviť pár hodín na najhoršom termináli na svete – obávanom JFK Terminal 2. Kedysi výstavná budova známa ako Worldport, bola ku sklonku svojej existencie výsmechom cestovania – holuby vo vnútri budovy, neexistujúce možnosti stravovania, či vedrá na zachytávanie dažďovej vody. Aj to bolo súčasťou Delta Experience v roku 2013.

Našťastie nás delil už len jeden let od začiatku kalifornského dobrodružstva – a po 5,5 hodinovom lete sme pristáli na letisku v Los Angeles (LAX) – bez jedla na palube, ktoré sa na vnútroštátnych letoch v USA už nepodáva. Roadtrip a kalifornské dobrodružstvo sa mohlo začať.

Konečne v Kalifornii

Keďže sme si bývanie v Kalifornii zabezpečovali hlavne cez Airbnb a do Los Angeles sme prišli pár minút po polnoci, po vyzdvihnutí auta z autopožičovne sme šli hľadať ubytovanie na tých pár hodín, ktoré z noci ostávali. Na letisku v Los Angeles sme po prvýkrát zažili auto-centrizmus Kalifornie, jednotlivé autopožičovne majú vlastné autobusy, ktoré klientov od terminálov zvážajú k požičovni. My sme si vopred cez internet zajednali auto v Dollar, takže sme len počkali na ich dodávku a odviezli sa prebrať auto.

Potom stačilo len nájsť najbližší voľný hostel (asi na tretí krát sa nám to podarilo) a my sme sa mohli po dlhom čase vyspať – aj keď len v Super 8 LAX. Po raňajkách a check-oute z hostela smerovali naše prvé kroky na pláž a neskôr na ubytovanie cez Airbnb (4 noci/30 eur na noc a osobu).

Los Angeles

Ach Los Angeles. Jedno z najpríťažlivejších miest v USA mňa osobne veľmi sklamalo – v aute sme strávili hodiny (napríklad blúdením po šialených diaľniciach). Zážitkom samo o sebe bola návšteva Downtownu večer – ľudoprázdne ulice s mrakodrapmi boli ako pozadie pre katastrofický film. Hollywood je jedna ulica, Silver Lake sme videli len v noci – svetlými bodmi návštevy LA boli pláže (Santa Monica, Hermosa Beach, Venice), Griffithovo observatórium nad mestom a návšteva California ScienCenter s raketoplánom Endeavour.

4 noci v Los Angeles však prebehli ako voda a my sme sa vydali na cestu do nevadského Las Vegas.

Cestu sme mali vopred naplánovanú skoro do posledného detailu – itinerár sme mali voľný len pri poslednom dni, ktorý sme mali stráviť niekde na ceste medzi San Franciscom a Los Angeles. Keďže sme sa vydali na cestu v marci – národné parky v Kalifornii boli žiaľ zatvorené (týkalo sa to najmä Yosemitského národného parku, cesta cez ktorý by nám pri prechode z Las Vegas do San Franisca by nám síce čas neušetrila, no určite je to zaujímavejšie ako putovanie cez nudný stred Kalifornie).

Las Vegas

Tak ako som s mojimi spolucestujúcimi bojoval o to, či ísť, alebo neísť do Las Vegas (nevadskú púšť sme uprednostnili pred dobrodružstvom v Mexiku) tak sme po absovovaní výletu do púšte boli za Vegas radi.

Asi neexistuje mesto, ktoré by sa dalo s Vegas porovnať – z Los Angeles to sem trvá cez najnudnejšiu púšť sveta cca 4,5 hodiny. Cestou toho nenájdete veľa na rozptýlenie – najzaujímavejšou časťou cesty bolo stúpanie do výšok vrchov San Bernardino Mountains pozdĺž I-15 cez Cajon Pass, kde diaľnica dosiahne nadmorskú výšku 1300 metrov nad morom.

No s približujúcimi sa kilometrami do Vegas to začne byť zaujímavejšie – priamo na hranici Kalifornie a Nevady nájdete mestečko Primm, ktoré tak trochu dá tušiť čo môžete očakávať od Vegas – gýč. No Primm je len malý odvar, toho čo nájdete vo Vegas. Ak by ste už nemohli odolať cinkaniu hracích automatov, tu ich zopár určite nájdete. Do Vegas je to len 40 míľ, ktoré sme prekonali za cca 40 minút.

Už samotný príchod do Vegas je zážitkom – tématické hotely vás ohúria hneď pri vstupe do mesta – od diaľnice sme videli New York – New York, Excalibur, neskôr Harrah’s, Wynn, Stratosphere, či Bally’s a Flamingo. Cestou k nášmu hotelu (Baymont Inn and Suites Las Vegas Strip Area – 15€ na osobu a noc), ktorý sa nachádzal mimo slávneho Stripu ešte pár ďalších.

No Vegas svoju pravú tvár odhalí až večer – množstvo farieb, neónov, ľudí, atrakcií, k tomu fontány Bellagio, Elvis na každom kroku, či cestovanie medzi Benátkami, strovekým Rímom, Parížom, či tropickým ostrovom v priebehu pol hodiny. Vegas ma jednoznačne dostalo. A obrovská ponuka izieb na Stripe dáva vyniknúť malým hotelom mimo centra – náš výborný hotel bol síce v štvrti, kde by ste teda hotel nečakali, no s bazénom a raňajkami za 15€ na osobu sa netreba sťažovať.

Za zmienku stojí aj výlet k Hoover Dam na hranici s Arizonou (40 minút). Žiaľ národný park Grand Canyon sme nestihli. Nabudúce.

Santa Barbara

Po dvoch dňoch v púšti sme mali naplánovanú cestu do San Francisca. Keďže priamou cestou cez nezaujímavú I-5 v strede Kalifornie by nám cesta trvala bez prestávky vyše osem hodín, rozhodli sme sa cestovať popri pobreží s krátkou jednodňovou zastávkou v Santa Barbare. Mestečko sa javilo ako príjemné a ospalé (má pritom stotisíc obyvateľov). A nespravili sme chybu – Santa Barbara je príjemné, peniazmi voňajúce mesto, ktoré svojím domovom volá napríklad Oprah Winfrey.

Cesta z Las Vegas trvala neskutočne dlho – no prechádzka po pláži, či uliciach kde vás všetci familiárne zdravili bola prekvapivo osviežujúca. V Santa Barbare sme žiaľ neprespávali v ultra-luxusnom Four Seasons Resort The Biltmore Santa Barbara, ale v neďalekom Coast Village Inn (30€ na osobu a noc).

Na druhý deň sme už smerovali autom cez pobrežnou cestou California State Route 1 smerom na sever k San Franciscu. Keďže som posádku auta presvedčil, že región Big Sur so slávnym mostom Bixby Bridge jednoznačne musíme vidieť, vydali sme na cestu cez úzke kľukaté serpentíny. Už za Santa Barbarou sa na cestu zniesla hmla a dala tušiť, že Big Sur sa nám príliš neukáže.

Bixby Bridge

Hmla ustúpila jedine pri mestečku San Simeon, kde sme z diaľky mohli obdivovať majestátny Hearst Castle, a v ospalom Morro Bay, kde začalo stúpanie do serpentín Big Sur.

2,5 hodiny medzi San Simeon a Monterey sme strávili pomalým stúpaním a klesaním v hmle, bez výhľadov na ktoré sme sa tak tešili. Okolitá príroda však stále ponúkala dramatické pohľady a nebyť hmly, cesta by bola úžasnou.
Bixby Bridge sa nám nakoniec ukázal po strastiplných 5 hodinách cesty, no cesta po pobreží asi za to nestála – alternatíva cestou 101, ktorou sa vyhnete pomalej jazde po pobreží nie je príliš zaujímavá.

San Francisco

Do San Francisca to od Monterey trvalo aj s prestávkou na jedlo ešte 3 hodiny – do mesta sme dorazili pri súmraku. Prvé dojmy? Neskutočné. V San Franciscu sme si na bývanie vybrali pokojnú rezidenčnú štvrť Noe Valley (cez AirBnb 45€ na noc a osobu) a asi neexistoval lepší výber. Auto sme mohli po celý čas nechať na ulici – v San Franciscu ho naozaj nepotrebujete. Z apartmánu sme mali výhľad na celé mesto, Sutro Tower, a keď sa povestná sanfranciská hmla rozplynula v ďiaľke sa črtal aj ten menej slávny most Oakland Bay Bridge.

Pohľad na most Golden Gate, Roadtrip po Kalifornii

5 nocí v San Franciscu sme strávili spoznávaním mesta – Coit Tower, Pier 39, prechádzky mestom, hľadanie najkrajšieho výhľadu na mesto (skúste vysielač Sutro Tower, alebo pohľad zo severu z Marin Headlands), najlepšej kávy v meste (na Philz Coffee má len máloktorá kaviareň), či prejazd najkľukatejšou ulicou na svete Lombard Street.

Určite nevynechajte Alamo Square so slávnymi pohľadnicovo krásnymi viktoriánskymi domami (aj keď podobné nájdete v celom meste), štvrť dobrého jedla Mission, bohémsku Haight-Ashbury s množstvom second-handov a tunajšiu obdobu Central parku – Golden Gate Park.

V San Franciscu sa nachodíte, no patrí medzi najzaujímavejšie a najpríjemnejšie mestá aké som kedy navštívil.

Cestou späť sme sa vyhli pobrežnej ceste cez Big Sur a vydali sa cez nudné vnútrozemie, aj tak nám prekonať 520 kilometrov medzi San Franciscom a Santa Barbarou trvalo vyše 5 hodín. Poslednú noc sme sa nakoniec rozhodli stráviť znovu v Santa Barbare – okrem prechádzok na pláži sme tentoraz objavili príjemné nákupné možnosti okolo hlavnej ulice State street.

Posledná noc v Santa Barbare bola zakončením našej trojtýždennej cesty. Dojmy? Kalifornia je obrovská, úžasná krajina – ak plánujete podobný roadtrip po Kalifornii, či západnom pobreží USA, nezabudnite na podrobné plánovanie, keďže vzdialenosti medzi jednotlivými destináciami sú naozaj veľké a na diaľniciach platí maximálna rýchlosť cca 112 km/h. Benzín je však lacný a Kalifornia neskutočne krásna.

Posledné hodiny sme strávili pri vrátení auta v Dollar požičovňi blízko letiska a cestou na samotné letisko. Z medzinárodného letiska Los Angeles sme leteli najväčším civilným lietadlom, report z cesty si môžete prečítať v samostanom článku. Po 11 hodinách cesty LAX – CDG sme šťastne pristáli v Paríži, odkiaľ sme sa potrebovali dostať cez Miláno a Londýn do Viedne.

Roadtrip Kalifornia: Nabudúce sa vidíme znova

Posledným letom tak bol let s British Airways z londýnskeho Heathrow do Viedne (100€). Zavŕšili sme tak naše marcové putovanie a po šiestich letoch, cca 2500 kilometroch v aute po Kalifornii, Nevade a Arizone, sme boli doma. Roadtrip Kalifornia sme úspešne zavŕšili.

10299423_10152852306849762_763205142_n

10270142_10152852308054762_1021048348_n

967471_10152852307864762_1987392607_n