Cesta do Ria

Po celkom strastiplnej ceste do Ria, ktorá zahŕňala zrušený let, prespanie a túlanie sa v Ženeve (mimochodom pre mňa jedno z najnudnejších miest, ktoré som navštívi) a prestup v Paríži sme na palube Boeingu 747 pristáli na medzinárodnom letisku Rio de Janeiro-Galeão. Pasová kontrola je v Brazílie celkom rýchla – prejdete radou (existujú dve, pre domácich a pre ostatných) a ste v Riu. Letisko Galeão je celkom obyčajné – dva polokruhové terminály, ktoré sú najzaujímavejšie z výšky.

Príchod do Ria vás ohúri – nielen vlhkosťou vzduchu, či teplotou (postupne budete v autobuse zhadzovať zvršky oblečenia), ale najmä cestou cez prevažne rezidenčnú štvrť v Zona Norte. Cesta na letisko je často jediná možnosť, kedy turisti uvidia rozľahlé časti mesta, kde bývajú tí najchudobnejší obyvatelia Ria.

Cestovanie v meste

Do mesta sa dostanete prostredníctvom taxíkov, či autobusov – tie sú celkom rýchle (čísla 2201, 2145, či 2018) – jednosmerná cesta vás vyjde na cca 10-12 reais podľa spoločnosti a smeru.
Na mňa čakal autobus 2018, ktorý má trasu cez mesto a letisko Santos Dumont k slávnym plážam Copacabana, Ipanema a Leblon. Už cestou uvidíte všetko čo Rio robí Riom – favely, pláže, Sochu Krista na vrchu Corcovado, či Cukrovú Homoľu.

Atrakcie sa tu neskrývajú ako napríklad v New Yorku, kde som bol prvýkrát sklamaný, že nevidím panorámu Manhattanu z letiska JFK. No Rio vás privíta s otvoreným náručím.

Otvorená náruč hôr je práve to najkrajšie na Riu. Asi žiadne veľké mesto, čo som navštívil nemá takú nádhernú scenériu. More, neskutočné vrchy priamo v meste, množstvo tunelov, a strmé stúpania všade naokolo.
Väčšina turistov si na bývanie vyberie jeden z hotelov priamo na pláži – na Copacabane, či štýlovejšej Ipaneme nájdeme desiatky výškových hotelov, ktoré majú všetko čo potrebujete.

Po príchode na hostel – mimochodom cesta od zastávky autobusu cez pláž na hostel mi trvala cca 15 minút a za ten čas som sa stihol spáliť.

Prvá rada gringa v Riu je, aplikujte si opaľovací krém už na letisku.

Pláže Ria

Copacabana, Ipanema, či Leblon. Vybrať si môžete medzi tradičnou Copacabanou a modernejšou a vyhľadávanejšou Ipanemou. Rozdiel však medzi nimi nie je veľký – miesto si tu nájde naozaj každý. Zorientujete sa vždy podľa dlaždíc na promenáde – Copacabana má vlnovky, Ipanema okrúhle obdĺžniky. More nie je príliš vhodné na kúpanie – odvážlivcov prekvapí nielen chladná voda, ale aj silné vlny a prúdy. Každodennou realitou sú vrtuľníky, ktoré lietajú po prekvapených plavcov.

Čo vidieť okrem pláží?

Rio toho ponúka oveľa viac ako len vylihovanie na pláži! Okrem slávneho karnevalu a svetoznámych pamiatok ako Socha Krista na vrchu Corcovado, či Cukrovej homole, tu nájdete kompaktné centrum mesta s úžasnou atmosférou. Je tak trochu rozdelené – na jednej strane 14 prúdová Avenida Presidente Vargas – stanica metra Presidente Vargas, ktorá je srdcom obchodnej komunity s množstvom mrakodrapov,
na druhej zase historické centrum mesta s pouličným trhom Mercado popular da Uruguaiana,
Do Centra nechoďte cez víkend – je ľudoprázdne.
Peši zvládnete aj presun k modernej ikone mesta – metropolitnej katedrále sv. Sebastiána. Neďaleko nájdete štvrť Lapa, známu pre rušný nočný život, či akvadukt ‚Arcos da Lapa‘ z roku 1750 prerobený na viadukt pre električky, ktoré vás odvezú cez malebné kopcovité uličky štvrte Santa Teresa.

Nočný život

Bývanie v hosteli má svoje výhody. Ak cestujete sám ako občas ja, nikdy nemáte núdzu na podobných cestovateľov s ktorými môžete stráviť čas. V Riu som takto spoznal spolucestovateľky z USA, ktoré sem nemali namierené za brazílskou kávou, ale za zábavou. Rio totiž žije v každé ročné obdobie, nielen cez karneval. My sme večery a noci v multikultúrnom zložení Erin, Nancy, Felicia a Ruben trávili v štvrti Lapa a temperamentné samba kluby môžem len odporučiť.

Pokračovanie nabudúce.